Degustácia syrov a vína

Somelierske odporučenia pri degustácii syrov sú podobné ako pri posudzovaní senzorických vlastností vína. Zrakom analyzujeme syr podľa tvaru, povrchu a plochy. Dôležitým vizuálnym znakom je vzhľad a zafarbenie kôry syra (ak je kôra súčasťou jeho povrchu). Farba a konzistencia syrového cesta po prekrojení uzatvárajú komplex komentárov opisujúcich vzhľad syra.

Vôňa syra patrí k dôležitým vlastnostiam určujúcim spôsob výroby i zrenia, ale aj čerstvosť a zdravotnú nezávadnosť pri konzumácii. Aromatické noty kravského, ovčieho a kozieho mlieka (primárne arómy) sú doplnené o tóny, ktoré vznikli fermentáciou mliečnymi kultúrami baktérií (sekundárne arómy). Poznáme ich v podobe vôní pripomínajúcich mandle, lieskové orechy, huby (šampiónov, hľuzovky), ale aj kvety, trávu, podstielku, cesnak, kapustu, ba dokonca aj cibuľu. V priebehu dozrievania syrov vynikajú podobne ako pri zrení vína v drevených sudoch alebo vo fľašiach bohatšie vône vzdialene pripomínajúce fľašový buket vína (terciárne arómy). Toto prirovnanie vôní syrov a vína príkladne spájajú noty dreva, dymu, pivnice (kde namiesto vína zrel syr), maštale alebo zeme.

Tak ako pri degustácii vína, aj pri degustácii syrov je dôležitá teplota podávania. Aby sa vôňa a chuť syra najlepšie otvorili, odporúča sa syr vybrať z pivnice, komory, chladiaceho boxu alebo chladničky aspoň 1 hodinu pred ochutnávaním. Z chuťových vnemov je základným prejavom kyslosť, sladkosť, horkosť, trpkosť a obsah sušiny (drsnosť, maslovosť). Spektrum chutí má množstvo odtieňov, kde podľa obsahu tuku a spôsobu vyzrievania syra v spolupráci s pôvodnou mikroflórou môžeme spoznať herbálne, pikantné, smotanové, drevité, gaštanové, orieškové i mandľové tóny. V tom istom syre sa v priebehu dozrievania a ďalšieho spracovania dokáže maslová mliečna chuť obohatiť o stopy sena, hniloby, dymu, popola a tuku.

Mnohí priaznivci vína vnímajú syr ako bežnú súčasť gastronómie, čím sa pri víne pripravujú často o jedinečné zážitky párovania. Chuť syra sa najlepšie vníma pri postupnom rozpúšťaní na jazyku v ústach. Rýchlym „pokúsaním“ syrového cesta a prehltnutím bez toho, aby sa arómy dostali do požadovanej koncentrácie vďaka teplote v ústach, skutočné vlastnosti syra nespoznáme. Hmat v ústach je preto dôležitým zmyslom pre objavenie jeho štruktúry chuti. Umožní definovať krémovosť, kriedovosť, drsnosť, elasticitu, mäkkosť, maslovosť, kompaktnosť, pevnosť, zrnitosť, suchosť, gumovosť, múčnosť, pieskovosť alebo až lepivosť syrového cesta. Obsah solí má po sušine a obsahu bielkovín významný vplyv na celkový prejav chuti. Salinita syra môže byť v rovnováhe, zvýšená, nadmerná, alebo naopak chýbajúca. Ako chutia najznámejšie slovenské a medzinárodné syry a čo k nim z našich vín odporučiť?

Bryndza

Bryndza je salašnícky prírodný syr vyrábaný v hornatých oblastiach Slovenska. Prvú živnostenskú bryndziareň založil Ján Vagač v Detve v roku 1787. Na výrobu tohto bieleho až svetlého žltkastého syra jemnej roztierateľnej konzistencie s ojedinelými krupičkami sa používa ovčie a kravské mlieko. Tajomstvo jej výroby je založené na drvení ovčej syrovej hrudky alebo zmesi ovčej a kravskej syrovej hrudky a ich miešaní so soľou alebo soľným roztokom. Pravá slovenská bryndza obsahuje v sušine najmenej 50 % hm. podiel ovčieho hrudkového syra. Vďaka prirodzenej mikroflóre obsiahnutej v surovom ovčom mlieku a následne aj v ovčom hrudkovom syre nadobúda bryndza charakteristické senzorické vlastnosti. Čerstvá bryndza vonia a chutí po ovčom syre. Chuť je pikantná a mierne slaná s najviac 3 %-ným podielom soli. Tuk v sušine je vyšší ako 38 % hm., pričom sušina dosahuje najmenej 44 % hm. Pravá nepasterizovaná slovenská bryndza obsahuje široké spektrum mikroorganizmov z rodov Lactobacillus, Enterococcus, Lactococcus, Streptococcus, Kluyveromyces marxianus, Geotrichum candidum. Nesmie však obsahovať patogénne mikroorganizmy. Pôvodne sa bryndza balila do drevených geliet v 5 až 10 kg balení. V súčasnosti ju naši bryndziari plnia do drevených vedierok alebo iných malospotrebiteľských balení, najčastejšie v drevenej dyhe (valec) alebo do potravinárskej fólie (hranol). Slovenská bryndza patrí k potravinám s chráneným zemepisným označením pôvodu.

TIP someliera: Z našich vín k bryndzi ochutnajte ružový Carmenet, ročník 2019 alebo 2018 s vyzretejším telom a jemnou arómou. Oba ročníky sú vyrobené z hrozna odrody Cabernet Franc šetrným spôsobom po niekoľkohodinovom naležaní muštu na šupkách, bez pridania enzýmov a tanínov. Dokvasené sú do sucha s obsahom alkoholu od 13 do 14 % obj. Ten zanecháva po prehltnutí vína na jazyku ľahkú sladkastú notu. Aj to je dôvod, prečo v priebehu degustácie vína nerušia svojim aromatickým profilom i chuťou výrazne pikantný a jemne slaný chuťový profil bryndze. Naopak, sú v perfektnej rovnováhe aj pri miernom ohriatí vína, kedy sa noty oboch partnerov spoja v dokonalý senzorický pôžitok.

Eidamský syr

Obľúbený polotvrdý syr vyrábaný vo väčšine mliekarní Slovenska charakterizuje viacero lokálnych názvov, obvykle spojených s typickou formou sférického tvaru (tehla, blok, salámový syr). Vyrába sa z čiastočne odtučneného kravského mlieka (bez prídavku rastlinného tuku) z nízko ohrievanej syreniny lisovaním. Minimálna doba zrenia pre kvalitné tehly je jeden mesiac. Eidamské syry s kratšou dobou zrenia majú kyslejšiu mliečnu chuť a neutrálnu vôňu. Konzistencia ich cesta je tvrdá až elastická, farba biela až bielo-žltá. Vyzretejšie tehly s obsahom tuku v sušine od 40 do 45 % hm. majú slamovožltú farbu, delikátnu sladkú mliečno-syrovú vôňu a smotanovo-orieškovú chuť. Konzistencia cesta je mäkká a vláčna. Syr zanecháva na jazyku maslovo-mliečny dojem s vyváženou až neutrálnou salinitou. Syry eidamského typu vyrábané z kravského mlieka horských oblastí na Liptove obsahujú v sušine od 45 do 53 % hm. tuku a ich doba zrenia v parafínových bločkoch dosahuje dva mesiace. Po odbalení z parafínovej fólie majú zlato-žltú prírodnú kôru.

TIP someliera: Všeobecná obľúbenosť tohto syra je dôsledkom vyváženosti a príjemnej vnímateľnosti hlavných čuchovo-chuťových vnemov so sklonom k ​​sladkosti a obsahu tuku, ako aj tých, ktoré sú na prvý vnem menej intenzívne, šťavnaté a aromatické. Víno v kombinácii s Eidamským syrom je biele, novšieho ročníka (nie však z poslednej úrody), suché, čerstvé, svieže s obsahom okolo 13 % obj. alkoholu, mäkké, s menej opulentným telom, buketom bielych kvetov i zrelého ovocia, ako napr. Rebelot (Viognier), ročník 2019.

Hiadlovec

Zrejúci plnotučný syr vyrobený z čerstvého nepasterizovaného mlieka dojníc plemena Braunvieh. V závislosti od doby zrenia (3 až 24 mesiacov) sa vyznačuje charakteristickou vôňou a chuťou. Kôra je podľa stupňa zrelosti zvlnená, mliečna až zlatožltá s tmavšími odtieňmi jantárovej až oranžovo-hnedej farby. Jej hrúbka môže časom dosiahnuť 6 mm. Syrové cesto má slamovožltú farbu s menšími neskôr väčšími trhlinkami, ktorých konzistencia v priebehu dozrievania pripomína drobné granule až roztrieštené úlomky. Vôňa syra je delikátna mliečna až parfumová, pri vyšších stupňoch zrelosti pripomína arašidové maslo, orechy a hľuzovku. Chuť v zrelých „ročníkoch“ je ovplyvnená vysokým podielom sušiny a tuku, ktorých obsah v Hiadlovci presahuje 50 % hm. Jej súčasťou sú aj nenasýtené mastné kyseliny, ktoré priaznivo pôsobia na znižovanie cholesterolu v krvi, znižovanie vysokého krvného tlaku a podporujú zdravé trávenie. Dvojročný „archívny“ Hiadlovec prejavuje v dochuti na jazyku vzácnu notu cesnaku (wasabi), ktorú poznáme skôr z orientálnej kuchyne.

TIP someliera: Zrelší Hiadlovec si žiada svieže červené víno bohatej vône po bobuľovom ovocí s notou korenia a kvetov s vyšším obsahom tanínov. Víno by malo obsahovať 13 až 14 % obj. alkoholu pre vyrovnanie intenzívnej chute a súčasné vyčistenie zvyškov buketného dojmu po rozpustení kúska Hiadlovca v ústach. Jeho parfumové noty dokonale vyváži novošľachtenec Rosa, ročník 2018. Červenú Rosu však podávajte k Hiadlovcu pri teplote 14 °C. Nesmie mať výrazne vyššiu teplotu. V opačnom prípade nastane súboj pikantných nôt oboch „titanov“ – wasabi z Hiadlovca s ružovým alkoholickým parfumom Rosy.

Oravský korbáčik a Zázrivský korbáčik

Parené neúdené alebo údené korbáčiky sa v oboch regiónoch vyrábajú podľa zachovaných tradičných receptúr. Oba typy korbáčikov tvoria nite, pôvodným názvom vojky s pevnou a pružnou konzistenciou. Vyrábajú sa z hrudkového kravského syra parením v horúcej vode pri 70 – 95 °C. Kompaktná parenina sa ručne hnetie, preťahuje a prekladá až do dosiahnutia vláčnej štruktúry. Syrové cesto sa ľahko vyťahuje do tvaru nite (vojky). Vojky sa po vytiahnutí okamžite ochladia v studenej pitnej vode a namotávajú na motovidlo. Namotané vojky po zviazaní syrovou niťou putujú na krátko do soľného kúpeľa, následne sa osušia a po dvoch ručne spletajú do tvaru korbáčika. Približne v dvoch tretinách dĺžky sa korbáčik obviaže jednou vojkou, aby sa zabránilo rozpleteniu. Korbáčiky určené na vyúdenie sa údia priamo studeným dymom pri 30 °C, pokiaľ ich farba nedosiahne zlatožltý odtieň. Postupným zrením korbáčikov klesá pružnosť nití. Napriek tomu si korbáčiky udržiavajú pevnosť v ťahu. Niťová štruktúra s dobre sa oddeľujúcimi vláknami umožňuje jednoduché vychutnávanie. Vôňa a chuť korbáčikov je lahodná, syrová a slaná. V čerstvom stave pôsobí mierne kyslastým dojmom a pri údených druhoch je mierne dymová. Obsah sušiny je najmenej 40 % hm., tuk v sušine najmenej 25 % hm. Obsah solí pre neúdené korbáčiky môže dosiahnuť najviac 4,5 % hm., pre údené korbáčiky najviac 5,5 % hm. Z mikrobiologického hľadiska korbáčiky obsahujú kyslomliečnu mikroflóru z rodov Lactococcus, Streptococcus a Lactobacillus.

TIP someliera: K neúdeným korbáčikom sa hodia biele suché vína s výraznejšou ovocnou štruktúrou, alkoholom okolo 12 % obj. a s nízkym obsahom kyselín. K údeným voľte biele suché vína z dubového suda plnšej opulentnej chuti s herbálnym až balzamickým charakterom a s obsahom alkoholu okolo 13 % obj. Vhodným partnerom najmä k údenej ponuke je elegantný Pinot Blanc Reserva, ročník 2018, ktorý zrel vo Francúzskych dubových sudoch objemu 300 l na jemných kaloch po dokvasení presne 4,5 mesiaca.

Oštiepok

Tento pastiersky syr sa vyrába na salašoch vo viacerých hornatých regiónoch Slovenska. Jeho výroba je známa od začiatku 18. storočia. Podobne ako pri parenici je základom na jeho výrobu ovčí polotučný hrudkovitý syr alebo hrudkovitý syr vyrobený z ovčieho a kravského alebo iba z kravského mlieka. Odštipnutá čerstvá syrová hrudka sa vtlačí do vyrezávanej drevenej formy (prstenca), kde sa z nej vytlačí srvátka. Oštiepok v prstenci sa viackrát ponára do horúcej srvátky s teplotou 55 – 60 °C.  Podľa nej sa formuje aj charakteristický tvar syra v podobe veľkého vajca až elipsy, zdobený odtlačkami ľudových ornamentov z drevenej formy. Po vyložení z formy sa na koncoch syra ručne vytlačia posledné ozdoby, typické pre jeho pôvod a výrobcu. Ochladený oštiepok sa ponorí do soľného roztoku na 12 až 24 hodín v závislosti od veľkosti. Po osušení sa oštiepky údia 6 – 10 dní studeným dymom z tvrdého dreva. Kôra po zaúdení nadobúda zlatožltý až zlatohnedý odtieň. Pevné, čiastočne lámavé cesto maslovo-žltej farby na reze prejavuje drobné trhlinky. Vôňa a chuť syra je výrazná jemne pikantná až lahodne kyslá a primerane slaná. V závislosti od spôsobu a intenzity vyúdenia prejavuje dymové tóny. Obsahuje 48 % hm. sušiny, 38 % hm. tuku v sušine a rovnako patrí k slovenským syrom s chráneným zemepisným označením pôvodu.

TIP someliera: K oštiepku si otvorte červené suché víno stredne plnej ovocnej chuti s nižším alkoholom, vyváženým zrelším tanínom a primeranou, nie však výraznou kyselinou, ktoré zrelo vo väčších a starších drevených sudoch. Porovnaním ponuky našich Merlotov (2018, 2016, 2015) v anonymnej degustácii vyšiel víťazne Semillon Rouge, ročník 2018 (13 % obj. alkoholu). Víno podávajte po dekantácii z karafy v kalichoch tvaru Bordeaux s objemom aspoň 500 ml.

Parenica

Tento unikátny polomäkký nezrejúci polotučný ovčí syr syrovo-žltej farby vyniká spomedzi všetkých syrov svojim jedinečným vzhľadom. Ten pripomína stočenú stuhu s pružnou šťavnatou štruktúrou cesta, ktorú získava parením. Vyrába sa z čerstvo kysnutého ovčieho hrudkovitého syra. Obsahuje 53 % hm. sušiny, 20-25 % hm. tuku v sušine a 22-25 % hm. bielkovín. História vzniku parenice sa datuje do 18. storočia, kedy pri výrobe ovčej hrudky na salašoch objavili nový spôsob spracovania syreniny. Na pásiky pokrájaná syrenina sa ručne miesi v miske s teplou vodou pri 65 °C. Pokračuje jej vyťahovanie v dlani a skladanie, ktoré sa opakuje dva až trikrát po sebe pred vyformovaním v drevenom žliabku. Hotový pás sa na chvíľu ponorí do roztoku soli a zvinie do tvaru plného „S“. Po previazaní syrovým povrázkom sa jej povrch rýchlo vysuší a zľahka priúdi v chladnom dyme z bukových alebo dubových štiepok. Neúdená parenica sa vyznačuje veľmi jemnou a delikátne slanou mliečnou chuťou. Údená parenica má zlatožltú až hnedožltú farbu. Jej aróma i chuť sú o stupeň slanšie a viac korenisté. Slovenská parenica je v Európe chránenou značkou zemepisného označenia pôvodu.

TIP someliera: Neúdená parenica si žiada jemnejšie červené suché vína stredne plnej a mäkkej chuti s nižším alkoholom, ľahkým tanínom, zvýraznené jemnou ovocnou kyselinou. Vhodným adeptom k nej je kde tu ešte dostupný Pinot Noir, ročníka 2017. Údená parenica výraznejšej vône a slanšej chuti znesie spoločnosť aj o rok mladšieho a temperamentnejšieho Pinotu Noir 2018. Tu však opäť dodržte teplotu podávania, ktorá by nemala prekročiť 14 °C pre vyšší obsah alkoholu. Pinot Noir sa nádherne rozvinie pri degustácii z kalichoch Burgundského tvaru s objemom nad 500 ml.

Syry s bielou plesňou na povrchu

Receptúra obľúbeného mäkkého syra, ktorý sa vyrába z pasterizovaného alebo nepasterizovaného kravského mlieka, pochádza z roku 1791 z Normandie. Pre svoju čistú ovocno-mliečnu arómu s príjemným nádychom húb a krémovú herbálnu chuť si našiel cestu do viacerých syrárskych oblastí vrátane Slovenska. Základným poznávacím znakom syra je biela pleseň na povrchu, presnejšie machovitý povlak vláknitej huby Penicillium camemberti. Cylindrický bochník s priemerom od 10,5 do 12 cm váži v tradičnej forme 250 gramov a v najväčšej 1 kilogram. Viaceré mliekarne si však veľkosť foriem upravujú pre jednoduchšie odlíšenie svojej ponuky. Kôra syra má vďaka vláknitej hube biely až bielo-žltý farebný odtieň. Syrové cesto je žlté alebo smotanovo-žlté v závislosti od obsahu tuku v sušine a vyznačuje sa mierne krémovou konzistenciou. Poctivé syry tohto typu zo slovenských fariem a mliekarní obsahujú 40 až 45 % hm. tuku v sušine. V najlepšom štádiu zrelosti syr s bielou plesňou dozreje až do stredu svojej hmoty. Jeho vôňa je bohatá a ovocná so stopami podhubia, nesmie však prejavovať ostré tóny amoniaku. Optimálna zrelosť pre vychutnanie výraznejšej a plnej chute syrov s bielou plesňou a ich očarujúcou ovocnou až kyslastou notou je po troch až piatich týždňoch.

TIP someliera: Syr s bielou plesňou na povrchu vďačí za svoju slávu vyváženým a príjemným sladkastým senzorickým vnemom, šťavnatosti, tučnosti, aromatickosti i ľahkej výslednej tekutosti. Víno v kombinácii s ním musí byť červené, s dobrou štruktúrou, suché, svieže, s vyšším, no nie vysokým obsahom alkoholu, vyzretejšie so sladkým profilom trieslovín, s buketom zrelého ovocia a sušených kvetov, ako napr. Semillon Rouge Grand Reserva, ročník 2015 (14,5 % obj. alkoholu). Tento vzácny Merlot (95 %) so štipkou Cabernet Sauvignou (5 %) degustujte až po predchádzajúcej dekantácii z karafy, kde sa víno „vetralo“ aspoň hodinu pred jeho degustáciou so syrom.

Syry s modrou plesňou

Patrí sem skupina plesňových polotvrdých syrov z kravského mlieka s drobivým cestom, ktoré vyzrievajú po zaočkovaní ušľachtilou modrou plesňou Penicillium roqueforti. Tá sa väčšinou pridáva už do syreniny. V priebehu zrenia sa syr prepichuje tak, aby sa v zrejúcom ceste vytvorili drobné kanáliky, ktorými môže lepšie do jadra hmoty prenikať vzdušný kyslík. Hýfy vláknitej huby sa tak lepšie rozrastajú, vďaka čomu vzniká žiadaná zelenkavo-modrá žilkovitá štruktúra. Najkvalitnejšie slovenské syry s modrou plesňou obsahujú najmenej 50 % hm. tuku v sušine. Tvarom pripomínajú cylindrický ovál s priemerom 10,5 až 20 cm, výškou 6 – 10 cm a hmotnosťou 350 až 1500 gramov. V priebehu zrenia cesto získava čoraz mäkšiu až roztierateľnú krémovú konzistenciu s intenzívnou vôňou. Jeho farba zostáva biela až žltobiela s rovnomerne prerastenými žilkami modrého mycélia. Chuť syra je príjemná a pikantná, mierne sladko-kyslá s výraznejšou slanou dochuťou. Syr zreje tri až štyri mesiace zabalený v alumíniovej fólii.

TIP someliera: Záujem spotrebiteľov o tento starodávny modrý syr, ktorého počiatky výroby siahajú do obdobia 3500 rokov pred Kristom, potvrdzujú pretrvávajúce príjemné senzorické vnemy aromatickosti, šťavnatosti chutí s tónmi sladkosti aj tučnosti, v závere podčiarknuté jemne horkou dochuťou. Zvolené víno k tomuto syru musí byť biele, polosladké až sladké, veľmi mäkké, príjemne alkoholické, so sviežimi kyselinami a dobrou štruktúrou. Významným prvkom je buket vína bohatý na arómy zrelého ovocia, sušeného ovocia, medu, džemov, s ľahkou notou korenia. Všetky tieto vlastnosti spĺňa Rizling rýnsky „33“, ročník 2019. Víno vyrobené z viac ako 30 % podielu cibéb je excelentným partnerom „pána syrov“.

Volovec

Vyrába sa z pasterizovaného kravského mlieka s nízko dohrievanou syreninou podľa pôvodnej receptúry, ktorej pravlasťou je Východné Prusko. Patrí do skupiny polotvrdých zrejúcich syrov Tylžského typu s omývanou kôrou zlatožltej farby a 45 %-ným hmotnostným podielom tuku v sušine. Na povrch bochníka sa v priebehu výroby pravidelne nanáša roztok s bakteriálnou kultúrou Brevibacterium linens. Cesto zreje postupne od povrchu smerom do jadra bochníka. Zrelý Volovec má kôru jantárovo-červenej farby a pikantnú arómu po mliečnej smotane s náznakom vlašských orechov. Chuť mladšieho syra je  mierne kyslá až sladkokyslá, po dozretí intenzívna pikantná s vyváženou slanosťou. Cesto na reze charakterizuje množstvo drobných dier, ktoré vznikli odbúravaním kyseliny mliečnej. Oxid uhličitý je jedným z produktov odbúravania. Zostáva uzavretý v kompaktnej hmote cesta v dutinách, vďaka čomu tento syr vďačí za svoje diery. Optimálna doba dozrievania syra je 3 až 5 mesiacov.

TIP someliera: Citeľné chuťovo-čuchové vnemy tohto pôvodom Germánskeho syra zostávajú na podnebí so sladkou stopou, tučnosťou, šťavnatosťou a arómou zvyšujúcou svoju intenzitu primerane s dobou zrenia. Do páru k nemu vyberte červené víno strednej až výraznejšej štruktúry, suché, svieže, s primeraným obsahom kyselín a trieslovín, teplé v alkohole (14 - 15 % obj.), v nose s intenzívnou vôňou červeného ovocia. Trojmesačný zrelý Volovec dokázal aj v malom výkroji 25 g „obsadiť“ svojou prenikavou arómou všetky kúty degustačnej miestnosti. Situáciu zmenil až Pinot Noir 2018, ktorý sme po otvorení fľaše dekantovali do karafy a nechali vydýchať hodinu pred degustáciou.

Ochutnajte naše vína so syrmi, zapojte sa do súťaže a vyhrajte

Páčil sa vám príbeh degustácie vybraných syrov a našich vín? Otestujte svoje zmysly aj vy a podeľte sa o vaše degustačné zážitky s nami. Stačí si objednať jeden miešaný kartón vín v zložení, aké si poskladáte podľa ponuky syrov, ktoré nakúpite vo svojom najbližšom obchode. Ako pomôcka k objednávke vám poslúži prehľadná tabuľka s návrhmi degustácie:

Pri objednávke akéhokoľvek miešaného kartónu 6 fliaš vína k syrom získate doručenie kuriérom zadarmo v rámci celej Slovenskej republiky. Objednávku nám môžete poslať písomne na e-mail: enovia@enovia.sk s uvedením výberu vín, ktoré si k syrom objednávate. Do objednávky nám prosíme uveďte vaše meno, priezvisko, adresu doručenia a telefónne číslo, na ktorom vás bude pri doručení kontaktovať kuriér. Platba za objednané vína na dobierku je možná iba v hotovosti. V každej zásielke je priložená faktúra – daňový doklad. Po obdržaní písomnej objednávky vám zašleme potvrdzujúci e-mail s informáciou o celkovej hodnote objednávky a predpokladanom termíne jej doručenia. Objednávky doručuje kuriér spravidla do 48 hodín od jej potvrdenia. Prajeme vám skvelý degustačný zážitok.

Fotky z degustácie syrov a našich vín nám pošlite na e-mail, alebo ich môžete priamo zavesiť do tejto upútavky na facebooku alebo na našom firemnom instagrame. Zo všetkých účastníkov degustácie, ktorí si objednajú akýkoľvek mix 6 fliaš nášho vína k syrom a najneskôr do konca marca nám pošlú fotku z degustácie syrov a vína, vylosujeme výhercu najnovšieho vydania knihy SPRIEVODCA VÍNAMI SLOVENSKA s osobným venovaním autora.